BOŽIE KRÁĽOVSTVO NIE JE JEDLO A NÁPOJ (Rim 14,17)

            V čase štúdia na vysokej škole, asi tak pred 13-14-timi rokmi, sa ma tieto slová z Listu Rimanom priamo dotýkali, ale ja som odmietala čosi také prijať. V tej dobe som totiž uverila tomu, že existujú potraviny a ich kombinácie, ktoré sú mi na osoh, a na druhej strane také, ktoré mi môžu uškodiť. Od momentu tohto poznania som otázke svojho zdravia a neustálej očisty organizmu venovala svoj potenciál.
            V obchodoch s racionálnou výživou som sa stala každodenným návštevníkom. Starostlivo som vyberala, čo bude v daný deň „mojím chlebom“. V internátnej izbe to vždy rozvoniavalo niekoľkými druhmi čerstvého ovocia, ak som chcela niekoho obdarovať, tiež ma nenapadlo iné ako taška plná vitamínov v tejto podobe. Dnes je pre mňa ťažko pochopiteľné, že som dokázala vstať skoro ráno, pred prednáškami, aby som si na raňajky pripravila celozrnnú knedľu „prešpikovanú“ paprikou troch farieb. (Keď ma, vychádzajúcu z kuchynky, stretol spolužiak, priam žasol – a to je slabé slovo). Nebolo by na tom možno nič zlé, keby sa postupne všetky moje myšlienky nezačali uberať smerom „čo jesť, čo piť, aby mi to neublížilo, naopak, čo najviac prospelo môjmu zdraviu“.
            V tom čase som veľmi schudla – zo svojich päťdesiatich kíl na štyridsať. Cítila som sa síce zdravo, ale vyzerala som ako chorá. Stále mi bola zima, i keď bolo vonku horúce leto. Mnoho ľudí mi aj položilo otázku, či nie som chorá. Nechápala som, čo ich to vôbec napadá, keď ja som sa cítila úplne super. Úplne v poriadku to však určite nebolo, lebo som na dva roky stratila menštruáciu. Najviac sa pre zmeny v mojom jedálničku i pre zmeny v mojej hmotnosti trápila mama. Videla som, že sa trápi, tak som si z povinnosti a jej pre radosť dala na sviatky rezeň s majonézovým šalátom. Ale nezabudla som to ohundrať, že mi to urobí zle, lebo to vôbec nie je správna kombinácia potravín. A aj mi z toho bolo zle, lebo vo svojej mysli som to už raz tak klasifikovala. (Pritom mi telesne vôbec zle nebolo.) Namiesto toho som si vyvárala a pripravovala „svoje samé zdravé veci“, ktoré mi nikdy zle neurobia a nezabudla som ich mojej mame aj odporučiť. Zdravé stravovanie sa stalo zmyslom môjho života i hybným motorom každého môjho dňa.
            Neviem, kedy vo mne nastal ten prelom, že som zrazu pochopila, aké je to všetko absurdné. Ako ma to oberá o hľadanie pravých hodnôt i o vlastnú slobodu. Dnes zjem všetko, na čo mám chuť, snažím sa o to, aby to bolo s mierou a rada do svojho jedálneho lístka zaraďujem aj ovocie a zeleninu, lebo viem, že sú zdravé. Netrápia ma však výčitky svedomia po konzumácii opekanej slaninky, ktorú mám tak rada alebo nejakej tej porcie dobrej praženice i napriek tomu, že hladinu cholesterolu si musím strážiť. Viem, že si to vynahradím inokedy iným spôsobom.
            K napísaniu tohto svedectva ma inšpirovala moja kolegyňa, ktorej telefonovala sestra žijúca v zahraničí. Tá vyslovila požiadavku, aby, keď príde s celou rodinou na Vianoce na Slovensko, ich mama pripravila k Vianociam všetko z ekologicky čistých surovín. Viem, že táto gazdinka sa tiež veľmi trápi, pretože sa jej stáva, že nakúpi s radosťou svojim najbližším to, čo majú najradšej, oni pricestujú a povedia: „Toto už ale nejedávame, to nie je zdravé“, i keď predchádzajúci rok im to nerobilo žiadny problém a všetko prežili bez ujmy na zdraví. Minulý rok, keď si zapriali ekologicky čisté domáce parené buchty, ich „prekabátila“, kúpila parené buchty v obchodnom dome, zabalila ich do bavlnenej utierky a keď rodinka prišla z výletu, naservírovala ako domáce. Všetkým chutili a spomínaná rodinka pochválila: „Vidíte, že takéto sú lepšie“.
            Takže, ak môžem vysloviť záver: jedlo nám má slúžiť, nie my sa máme stať jeho otrokmi. (Nie „sobota má byť našim pánom, ale my máme byť pánmi nad sobotou“) (Lk 6). Tiež Ježiš hovorí, že neškodí nám to, čo do nás vchádza, ale hriech, ktorý z nás vychádza. Teda to, čo nám škodí viac ako naša strava, je naše svedomie, ak nie je dostatočne čisté. Ono je tou oblasťou, v ktorej sa máme neustále očisťovať. Lebo nie najzdravšie potraviny, ale práve čisté svedomie prinesie človeku pravý pokoj a zdravú radosť.